t

Kauza:
Kupirácia uší

 

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo. Proin gravida nibh vel velit auctor aliquet. Aenean sollici tudin, lorem quis biben dum auctor, nisi elit conse quat.

ČO ZNAMENÁ KUPÍROVAŤ?

Kupiráciou sa myslí kozmetický zákrok na obidvoch stranách hlavy zvieraťa, v ktorého dôsledku dochádza v podobnom tvare k strate ušného boltca, a tým k zmene vzhľadu zvieraťa.

[Zákon na ochranu zvířat proti týrání 246/1992 Sb.]

Znie to možno komplikovane, ale všetci si výsledok tohoto zákroku vieme predstaviť. Uši veterinárne vzdelaná osoba skráti na požadovanú dĺžku, často podľa preferencií u jednotlivých plemien, alebo podľa ,,súčasných trendov“.

Správna terminológia znie: uši sa kupírujú, chvosty sa skracujú.

Z uvedeného vyplýva, že nie je vhodné použiť slovné spojenie: kupirácia chvosta, prípadne plne kupírovaný jedinec, ako často v kynologickej terminológií môžeme nájsť. Kupirácia je pojem vzťahujúci sa len k ušiam. Správne sa uši kupírujú a chvosty skracujú.

Je však otázkou, či sa budeme riadiť terminológiou použitou v zákone a odbornej literatúre, alebo terminológiou, ktorú zastáva kynologická verejnosť. Často sa tieto dva svety rozchádzajú.

Komu a prečo?

Všetkým plemenám, ktoré mali v minulosti k tomuto zákroku praktický dôvod.

U predchodcov plemien typu bull, kvôli psím zápasom a menším zraneniam (natrhnuté uši boli jedným z najbežnejších zranení).
U pinčov ako prevencia proti zraneniu v teréne spolu s dobermanmi, kde okrem tohoto faktu zohral úlohu i ,,drsnejší“ image keď už mali tie štíhle, vysoké psy strážiť Karlovi Friedrichovi tie finančné obnosy pred zlodejmi. Potom je tu skupina pracovných plemien a dog u ktorých sa kupírovalo ako snaha zabrániť zraneniam od divokých zvierat (napr. Argentínska doga).

Tak prečo dnes?

Dane už nikto so skupinou dobermanov dane nevyberá, diviaky už vo väčšine zemí nemožno len tak loviť pomocou nebojácnej svorky Argentín a pinče dávno v úzkych štrbinách myši nelovia.

Ale…

Kupirácia je v dnešnej dobe otázkou prestíže a preferencií chovateľov. Možno by sa dalo povedať i morálnou ťarchou chovateľov, ale myslím, že to by bolo vážne tvrdenie a sami sa pozrite koľko ľudí okolo má psov kupírovaných a morálku majú v poriadku…Nebudeme teda zasahovať do extrémistických rovín a vrátime sa k objektívnym faktom.

Zdravotné hľadisko

Niekto by mohol v tomto bode namietať. A čo zdravotné hľadisko? Časté zápaly? Obohraná platňa…

Dávno je už vedecky podložené, že kupirácia ako taká nemá vplyv na zlepšenie zdravotného stavu u psov trpiacich externými otitídami. A v neposlednom rade, v dnešnej dobe pokročilých medicínskych postupov je dosť veľká šanca a pravdepodobnosť, že pokiaľ váš pes trpí na zápaly nikto mu ucho len tak zo štartu neokupíruje.

Že nie?

Nie. Táto činnosť je totiž trestná. V tejto časti sme načali zásadnú vec.

Prakticky neexistujú také chorobné stavy, aby kupírovanie bolo vykonané zo zdravotných dôvodov. Objektívne zdravotné dôvody pre kupiráciu neboli nikdy uvedené.

Prof. MVDr. Jaroslav Konrád, DrSc. [Znalecký posudok, 1998]

Jedná sa o kupiráciu pokiaľ nie je vykonaná za účelom zmeny vzhľadu zvieraťa, ale bola vykonaná v rámci terapie zdravotného problému?

Nie nejedná sa o kupiráciu ako takú, pojem sa k tomuto nevzťahuje a to hlavne pre jeho znenie v zákone (viď. úvod článku). Avšak otázkou je, či je potreba psovi do ušných boltcov zasahovať týmto spôsobom.
Podľa štúdií, na externé zápaly v ušiach trpia najviac plemená so zveseným, dlhým, ťažkým boltcom (napríklad baset, španieli, pudle] a nie plemená s relatívne ľahkým uchom napríklad dobermani či staford).
Koniec-koncov, videli ste už kupírovaného baseta? 🙂

Legislatívna vsuvka

Na začiatok tejto kapitoly si dovolím podotknúť, že sa vzťahuje výhradne k zákonom ČR a SR, a teda nebudem rozoberať legislatívu týkajúcu sa kupirácie vo svete.
Chápem, že orientovať sa v zákonoch nie je jednoduché, väčšinu z nás to možno ani nebaví a preto som sa rozhodla uľahčiť to všetkým, ktorí by legislatívne tejto problematike radi porozumeli, ale nechce sa im tráviť večery nad zákonmi.

Kupirácia uší je trestná.

Česká republika:
V ČR zastrešuje problematiku Zákon na ochranu zvířat proti týrání č. 246/1992 Sb.
Tento zákon by som mimochodom odporučila prečítať si každému chovateľovi zvierat v Českej republike.

Zákon jasne vymedzuje pojem kupirácia, ktorého znenie som napísala v prvej citácií hneď na úvod článku. V zákone ho nájdete pod paragrafom 3, písmenom s.
Paragraf 4 vymedzuje činy, ktoré možno považovať za týranie zvierat. Kupiráciu nájdeme pod písmenom g), 1.

g) Provádět chirurgické zákroky za účelem změny vzhledunebo jiných vlastností zvířete, a to i v případě, že by uvedené zákroky byly provedeny za použití prostředků pro celkové nebo místní znecitlivění, prostředků snižujících bolest nebo jiných metod, nejde-li o případy uvedené v § 7 odst. 3 a 4, zejména

  1. KUPÍROVAT UŠI,ničit hlasivky nebo používat jiných prostředků k omezení hlasitých projevů zvířat anebo z jiných, než zdravotních důvodů amputovat drápy, zuby, jedové nebo pachové žlázy,
    [Zákon na ochranu zvířat proti týrání 246/1992 Sb.]

Také je celé znenie v zákone. Kedže sa formulka nachádza pod paragrafom 4, definujúcom týranie zvierat, jedná sa v tomto prípade o reálne postihnuteľný čin.
Áno presne tak. Zhrnuté a podčiarknuté, kupirácia je trestná.

Že ste svojho psa neokupírovali? Že ste si ho tak už kúpili?
To českí zákonodarci taktiež dobre ošetrili v prípade, že by ste sa rozhodli s vašim milovaným Barikom zúčastniť sa pretekov, výstavy psov alebo iba jednoducho: verejného podujatia.

Pojem ,,propagace týrání“ je upravený v ustanovení § 4a takto:
a) vystavování, jiné demonstrace nebo předvádění zvířete,na kterém byl proveden zákrok uvedený v § 4 odst. 1 písm. g), na veřejném vystoupení nebo svodu zvířat,

b) zveřejnění popisu nebo vyobrazení,které navádí k postupům, praktikám chovu nebo výcviku, úpravám vzhledu zvířete a zásahům do jeho zdravotního stavu spojeného s týráním zvířete podle tohoto zákona, pokud v doprovodné informaci není uvedeno, nebo to jinak nevyplývá, že se jedná o činnosti zakázané tímto zákonem.
[Zákon na ochranu zvířat proti týrání 246/1992 Sb.]

Aby som vás nezahltila pojmami, v skratke to znamená, že pokiaľ sa s kupírovaným psom aktívne zúčastníte verejného vystúpenia alebo zvodu zvierat, porušujete zákon a tento čin je taktiež napadnuteľný.

Pre chovateľa ako takého práve táto novelizácia zákona spôsobila, že sa v ČR proste nevyplatí jedincov s PP nechať kupírovať, keďže sú chovatelia značne limitovaní účasťami na kynologických akciách. To však paradoxne môže nahrávať množiteľom psov bez PP, kde žiadna regulácia neexistuje a argument ,,aj tak nebudem chodiť na výstavy tak ho dám okupírovať“ je už tak známa partia, že snáď nepoznám psíčkara, ktorý by to už aspoň jedenkrát za život nepočul. A všetci dobre vieme, že to nie je o výstavách, ale o tom inokedy.

Slovenská republika:
K SVK môžem dodať iba niekoľko vecí, aby som sa neopakovala. Nie, na Slovensku nemáme zákon na ochranu zvierat proti týraniu.
Kupiráciu ako takú v tomto prípade zastrešuje Zákon o veterinárnej starostlivosti 39/2007 Z.z.
paragraf 22, odsek 2, písmeno b
(2) Zakazuje sa týranie zvierat, ktorým je každé konanie okrem odôvodneného zdravotného a schváleného pokusného dôvodu, ktorým sa:
b) spôsobí zvieraťu trvalé alebo dlhodobé porušenie neobnoviteľných častí organizmu okrem sterilizácie samíc a kastrácie samcov, kupírovania časti chvosta psov v súlade s uznanými plemennými znakmi do veku 14 dní od narodenia…
[Zákon o veterinárnej starostlivosti 39/2007 Z.z.]

Z toho vyplýva, že na Slovensku rovnako ako v Českej republike nie je legálna kupirácia psov.

Avšak !

Rozdiel medzi ČR a SVK je v spomínanej propagácií kupírovania z čoho vyplýva, že na Slovensku sa proste a jednoducho psy s kupírovaným uchom môžu zúčastňovať výstav a iných kynologických podujatí bez akejkoľvek regulácie. Jednoznačne nie je v Slovenskej legislatíve slovné spojenie ,,propagácia týrania zvierat“ nijak konkrétnejšie definované.

A preto je častou praxou Slovenských chovateľov zájsť si psa okupírovať tzv. ,,za hranice“ a v prípade podozrenia proste argumentovať tým, že pes nebol kupírovaný na Slovensku, nikto nič neporušil a bodka.

Štandardy plemien a FCI

Poslednou kapitolou k tejto téme je problematika štandardov u psov s preukazom pôvodu.
Je niekoľko plemien, kde kvôli tlaku okolia, zákonov, či proste len ,,namastenia kapies“ vysokých funkcionárov došlo k úplnému zákazu kupíracie za základe zrušenia tejto možnosti v plemennom štandarde.

I keď pre nás, ako občanov je najvyššia mantra zákon, pre kynologickú verejnosť je tu ešte jedna taká mantra. Jedná sa o Medzinárodnú kynologickú asociáciu (FCI) a cez tú vlak nepremáva.
Jednoducho povedané, pokiaľ si zaobstaráte psa s preukazom pôvodu a v štandarde plemena je už kupirácia TABU, máte proste smolu. Jedinca síce reálne dať okupírovať môžete u veterinára ,,na čierno“ prípadne v krajine, kde sa jedná o stále legálnu činnosť.

AVŠAK…

Jedinec už stráca akúkoľvek možnosť byť prínosom pre dané plemeno, stráca možnosť bonitácie a vystavovania sa a tak logicky – plodenia potomstva.